Chceme byť slobodní,
tak žime v slobode,
veď chceme byť štastní,
a bez nej to nepôjde.
Sloboda je sila,
sloboda je bohatstvo,
je to večná míla,
čo ničí otroctvo.
Chceme ju žiť,
uchopiť pevne,
viac už nepustiť
a dýchať voľne.
Musíme ju hľadať,
dívať sa kde je,
ako ju násť, hádať
a nasledovať, čo ju ukazuje.
Musíme si ju vydobiť,
radšej v tom boji zomrieť
ako v otroctve byť
a šťastiu sa už do očí nepozrieť.
Musíme ju nájsť hlboko v sebe,
objaviť jej pramene,
rozdúchať, ak sú slabé,
nech odvalia otrocké kamene.
Už od nepamäti bojujeme za slobodu. Revolúcie, vojny, povstania, vzbury... Sprevádzajú nás našimi dejinami a niet sa čomu čudovať, za slobodu sa oplatí bojovať.
Bez slobody nemôžme byť šťastní. Bez pravej slobody sme iba figúrky v hre, vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo nami bude hýbať proti našej vôli, čo bude rozkazovať a práve vtedy si musíme zobrať príklad od našich predkov ako napríklad Jánošík alebo Ľudovít Štúr a vzoprieť sa.
Žijeme v relatívne slobodnom štáte, nie sme pod nadvládom nikoho (aspoň oficiálne), z komunizmu sme sa šťastne dostali, nikto nás nenúti do ničoho, teoreticky si môžme dovoliť takmer hocičo, tak čo útočí na našu slobodu?
Všetko čo spútava, a toho je naozaj hodne. Stávame sa otrokmi hocičoho. Peniaze, televízor, otroctvo nesprávneho sexu, alkohol, kariéra, dokonca možno povedať, že aj vlastné zvyklosti.
Keď človek slúži veciam, a často sa stáva, že žije pre úplne nepodstatné veci, stáva sa ich otrokom.
Otroctvo prináša, keď zabudneme na priority, na to, že najdôležitejšia v živote je láska a vzťahy.
Stávame sa potom otrokmi samého seba, ostávame uväznený vo svojom vnútri.
Oslobodenie prichádza láskou. Nemyslím teraz iba lásku medzi mužom a ženou (samozrejme aj to), ale dobré medziľudské vzťahy. Myslím ochotu, zhovievosť, milé slovo, porozumenie, dobroprajnosť, dobrosrdečnosť...
Vďaka láske človek môže prekročiť hranice svojho ja a vyjsť v ústrety slobode. Egoistický človek, ktorý myslí iba na seba je v zajatí svojho ega, vidí iba seba a je uzavretý do seba. Nie je teda úplne sloodný. Je v duševnom otroctve.
Každý máme v sebe aspoň kúsok tohto egoistu a čím viac sa ho eliminujeme, tým viac budeme slobodní.
Odpustenie je veľmi významným krokom ku slobode. Znova vychádzame zo zajatia svojho ega, ktoré bolo určitým spôsobom zranené. Oslobodí sa naša myseľ, už nebudeme musieť stále myslieť na zranenie, ktoré nám niekto spôsobil. Vedieť odpúšťať je veľmi ťažké, vyžaduje si to určitý tréning a poriadnu dávku sebaovládania, no je to dôležitý krok k plnej slobode.
Ďalším dôležitým krokom na ceste ku slobode je určenie si správnych priorít. Aby sme neslúžili veciam a nestali sa ich otrokmi, ale aby veci slúžili nám. Postaviť sa nad veci, nad hmotu a uvedomiť si, že veci sú iba prostriedky, síce možno dôležité, ale nie prvoradé. Aby nebola uprednostnená kariéra pred rodinou, záľuby pred ľuďmi, peniaze pred láskou, nemorálnosť pred morálnosťou.
Keď je Láska na prvom mieste v našom rebríčku, ukazuje to, že sme na správnej ceste.
Morálne hodnoty sú niečo, čo chráni našu slobodu, aby sme sa nestali otrokmi tela. Sex a erotika sa môžu stať drogou a ak nebudeme zásadový určite sa stanú - rozdiel je len v miere.
Morálka okrem toho chráni intimitu človeka. Ľudské telo nie je tovarom pre oko každého, ale jedinečným darom pre vyvolenú/vyvoleného. Ak niekto rozdáva svoju intimitu, trpí tým v rôznych oblastiach. Či už v duševnej alebo psychickej a môže sa stať že aj vo fyzickej a pomaly začína upadať do kolotoča, ktorým krútia pudy a určujú tempo. Vyskočiť je ťažko.
Sloboda a šťastie sú sestry. Kráčajú vedno spolu ruka v ruke. Pravé šťastie nemôže byť bez slobody. Závislosti nám ponúkajú možno chvíľkovú radosť, ale po nej prichádza prázdnota a kolobeh pre ničotu. Stále musíme bojovať za slobodu.
Nech našu túžbu po nej nič neprehluší, nech to bude stáť čokoľvek.
Zdá sa byť táto cesta k slobode tažká? Určite, boj za slobodu nikdy nebol ľahký, ale stál za to.
Čitateľ/čitateľka, vykroč na túto cestu a hľadaj, čo pravá sloboda je, pros Boha, nech ti pomôže, On je darcom pravej slobody, ktorá je silnejšia ako smrť ako nás to učili mnohí veľkí ludia ako Maximilián Kolbe, Ján Chrizostom Korec, Karol Wojtyla.
Bože, ukáž nám slobodu,
nech neblúdime,
daj nám živú vodu,
nech sa nestratíme.
Veď naše kroky
po Tvojich cestách,
nech nás neničia muky
v otrockých sitách.
Osloboď naše duše
od toho, čo ich spútava
nech sú voľné Bože,
ako vtáctvo, čo spieva
nespútané zaletí, kde chce
ku kvetom i oblakom
či sadne na okenice.
Daruj nám slobodu,
nech Ti môžme slúžiť,
čakáme na Tvoju radu
ako správne žiť.
Amen...
