Dieťa, ktorému rozbili detstvo.

Autor: Tomáš Slotík | 20.2.2012 o 13:06 | (upravené 20.2.2012 o 13:14) Karma článku: 10,86 | Prečítané:  1479x

Dieťa, čo doplatilo na neschopnosť rodičov udržovať vzťah. Na vlastné nohy sa už bude stavať nemotorne, lebo stratilo oporu. Medziľudské vzťahy bude nadväzovať ťažšie, lebo nedostalo dobrý príklad. V láske si bude musieť dávať veľký pozor, aby nespravilo rovnakú chybu.

Mal asi 10 rokov. Bol to normálny chlapec, čo si užíval detstvo. Každé ráno poctivo chodil do školy. Keď sa z nej vrátil, často sa chodil hrávať ku potoku, pri ktorom býval.
Otec bol mimoriadne zručný elektrotechnik. Ako každý z nás i on mal svoje blchy, ale vždy bolo vidno že syna má rád a záleží mu na ňom. Matka bola obchodníčka, k zákazníkom sa snažila byť vždy milá a ústretová. Snažila sa byť vzornou matkou svojmu synovi. V manželstve to občas zaškrípe no snaží sa, teda aspoň vie o tom, že by sa mala snažiť.

 

Má asi 10 rokov a jeho šťastné detstvo sa začína rúcať. Jeho rodičia si nedokážu odpúšťať, nevedia riešiť problémy a vlastne už ani poriadne komunikovať. Doteraz mali iba nejaké menšie problémy, teraz prišiel jeden komplikovanejší a už si vyčítajú hriechy aj z dávnej minulosti. Život doma sa stáva čoraz neznesiteľnejším. Hádky sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Vyzerá to tak, že otec aj matka myslia iba na seba, nedívajú sa na toho druhého a o to krvopotnejšie prezentujú svoje názory. 
Okolo Vianoc sa to trochu zlepšilo. V chlapcovi začala rásť nádej. Dúfal, že jeho rodičia sa už znova začnú mať radi. Nanešťastie znova prišiel, síce iba malý impulz, ale znova sa to vrátilo a to iba kvôli jednému škrabancu na aute. 
Znova staré problémy, neodpustenie, krik, hádky... 
Chlapec ani nemusí nikomu hovoriť, čo sa deje doma. Stačí sa pozrieť do jeho očí. Tie povedia všetko. Už sa s ním ani nedá dobre rozprávať. Je plachý, nepokojný, večne zamyslený.
Dúfa, že sa to už skončí.

Má asi 11 rokov a jeho detstvo sa skončilo. Rodičia sa rozviedli a on už ani nevie, kde je jeho domov. A má ho ešte vôbec? Cez týždeň býva u mamy, na víkendy a niekedy aj v týždni chodí k otcovi. Obaja sa tvária, že ho radi vidia. Ani sám nevie, či im môže ešte veriť, veď je synom aj toho druhého. V každom prípade sa už ani s jedným necíti tak dobre ako predtým. 
V jeho kedysi veselých detských očiach je už iba bolesť a smútok. Je rozpoltený medzi vlastnými rodičmi, ktorý sa tak nenávidia, že sa nemôžu ani cítiť. 
Jeho citlivá detská duša trpí každou jednou chvíľou. Neznáša ticho, lebo sa mu vybavujú spomienky a tie ešte znásobujú jeho bolesť. Miluje ticho, lebo aspoň nepočuje žiadne hádky. Je plný kontrastov a stráca sa samému sebe.

Chlapcova matka si zanedlho našla nového muža, no bol ešte horší ako ten predtým. Začína ľutovať to, čo spravila. Slovo pokoj sa jej stáva neznámym. 
Otec nemá nikoho. Po čase začína dúfať, že sa to napraví. Je tichý, smutný, samotársky. Myslel si, že jeho život bude bez ženy ľahší, ale nie je. Je ešte ťažší.
Neviem, čo sa s nimi ďalej dialo. Po rozvode sa žena odsťahovala k rodičom a muža som začal vídať menej. No keď som stretol hocikoho z nich, videl som iba utrápené tváre.

Čo sa vlastne stalo? Možno to bol pár, ktorý čakal niečo ideálne a nedokázal prekonať prekážky. V každom prípade to bol pár, ktorý nedokázal riešiť konflikty nedokázali si odpúšťať a možno ani nevedeli i po dlhom čase, čo vôbec láska je. A tak ničia život sebe i svojmu dieťaťu. 
Najsmutnejšie na tomto príbehu je to, že sa stáva s drobnými obmenami často.

Dúfam, že sa táto rodina a aj iné s podobnými problémami dajú čoskoro do poriadku, aj keď sa zdá, že už nie je nádej. Veď rodina je základná bunka spoločnosti, čo formuje každého človeka.

Chlapec sa z toho snáď časom dostane. Pevne tomu verím. No niečo v ňom ostane. Detstvo je veľmi dôležité obdobie. Vyvíja sa vtedy hodnotový systém človeka, svetonázor, jeho psychika, duševné schopnosti a rozvod rodičov je hlboká rana pre krehkú detskú dušu. 
Je to rana, ktorú dieťa nemusí dostať, keby jeho rodičia pamätali na to, že si sľúbili vernosť v dobrom i zlom, keby sa naučili spolu vychádzať a úprimne sa milovať.
Aj pre rodičov samých by to bolo omnoho lepšie. Možno to znie trocha naivne, že by sa mohli rozhádaní manželia ešte milovať, ale je to otázka ich snahy, rozhodnutia a pevnej vôle. Za Lásku sa vždy oplatí bojovať. Rozvod prinesie iba ďalšie komplikácie a žiadne riešenia.

Učme sa umeniu dobrých vzťahov. Nebojme sa toho. Je to ťažké, ale stojí to za to. Láska má v sebe nekonečný potenciál. Je to veľká škoda oň prísť, treba sa sažiť snažiť a učiť sa. Stále sa máme v čom zdokonaľovať. Či už ide o to riešenie konfliktov alebo správnu komunikáciu.

Manželstvo je sväté, je krásne. Musí byť ale správne formované a budované. Je to obrovská škoda, keď sa manželia nesnažia budovať svoje manželstvo. Prichádzajú tak o nekonečné bohatstvo lásky a ubližujú i svojim deťom.

Všetko, čo za niečo stojí, niečo stojí. Do lásky sa vždy oplatí investovať. Nenechajme teda naše manželstvá len tak padnúť, a ak sú nejaké problémy, spravme všetko pre to, aby nezničili manželstvo. Odložme svoju pýchu bokom. Odložme prehnanú lásku k sebe a vykročme na cestu skutočnej Lásky nech je to akokoľvek ťažké. Je na každom z nás, či bude skúmať, čo vlastne tá pravá Láska je. Boh bude určite s nami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?