Sex je pre kresťanstvo niečo sväté, niečo, čo musí byť chránené, aby sa zachoval jeho zmysel a poslanie. Názor, že kresťanstvo považuje sex za niečo nečisté je mylný a skreslený. Kresťanstvo ho chce chrániť a preto nemôže súhlasiť s dnešným ,,moderným“ postojom ku sexu, ktorý sa stáva zlom pre ľudstvo.
Sex je úplné seadarovanie sa milovanej osobe. Je to darovanie svojho tela z lásky, ktorému predchádza úplné darovanie duše z lásky. Ak to bude bez tohto duševného rozmeru, sex zraňuje. Človek, ktorý sa nedokáže ovládať a prepadne svojim pudom, nespozná, čo je to Láska a aká je krásna.
Jednou z chýb, čo si myslia mylne aj kresťania je tá, že sex je iba na plodenie detí. Prvotnou funkciou sexu je však sebadarovanie. Úplné, bezvýhradné, bezpodmienečné.
Toto sebadarovanie je symbolom samotného Boha. Ak ide samozrejme o sex podľa Božieho plánu. Teda v Láske a manželstve.
Boh je spoločenstvo 3 osôb: Otec, Syn a Duch, ktoré sú spolu prepojené dokonalou Láskou a tvoria absolútnu jednotu. Manželstvo je spoločenstvo muža a ženy, ktorí sú naveky spojení Láskou. Sex je niečo, čo prehlbuje ich jednotu, zdieľa ich intimitu a robí ich jednou bytosťou.
Láska musí byť zodpovedne budovaná. Je povolaná k večnosti. Je podstatou Boha, ktorý je nekonečný, takže musí byť Láska tiež nekonečná - Láska ako rozhodnutie a čin chcieť pre druhého len to najlepšie.
Pravá Láska, ktorú učí kresťanstvo, je v protiklade s egoizmom, ktorý učí svet.
,,Svetské učenie“ o sexe hovorí, že sex je potreba, podobne ako jesť alebo piť a tým ospravedlňuje neveru, predmanželský sex, pornografiu, homosexuálny styk a začína robiť živnú pôdu pre pedofíliu a rôzne iné deformácie. Možno to vidieť v každodennom živote okolo nás.
Všetko toto vedie k egoizmu a hlbokým zraneniam. Sex je darovanie svojej najhlbšej intimity a keď sa niekto daruje niekomu inému, dá mu svoju intimitu, najviac, čo mu môže dať, a ten človek potom odíde, zanechá hlboké jazvy na duši. Ľudstvo však už akoby otupelo, zo všetkých strán sa valia obrazy deformovanej sexualiy, čo otupuje ľud a zovšeobecňuje jedinečnosť darovania. Z médií sa na ľudí valia obrazy nevery, cudzoložstva, žien oblečených ako posledné šľapky a už je to vidieť aj na móde. Nemôže byť žena bezvýhradným a úplným darom svojho muža, keď je ,,majetkom“ všetkých, pretože svojím oblečením vzrušuje mužov naokolo. Preto aj Ježiš povedal: ,,Kto sa len pozrie na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ Povedal to, aby chránil jedinečné darovanie ženy.
Nechcem sa teraz dotknúť žiadnej ženy, ale v tomto je mnoho žien veľmi naivných. Počul som už veľa žien, ktoré sa sťažovali, aké im sú nepríjemné chlipné pohľady iných mužov. Často si však nedokážu uvedomiť svoju čiastku, ktorou si za to z časti môžu aj samé.
Ak chce byť muž úplne verný, musí si chrániť svoje oči, aby mu nelietali tam, kde nemajú.
Ktorej žene je príjemné, ak sa jej muž otáča za inými? A ktorému mužovi je príjemné, ak mu iní chlipne pozerajú na jeho ženu?
Kresťanstvo sa snaží chrániť a zabrániť tomu, aby sa sexualita deformovala, lebo akonáhle bude niekde inde ako byť má, z daru sa stáva prekliatie.
Preto je tu jeho učenie o vernosti, ktorá zaručuje zachovanie jedinečnosti a bezvýhradné darovanie sa iba jednému človekovi. Raz darovaný dar nemožno brať späť.
Vo vernosti nemožno robiť kompromisy. Buď je, alebo nie je.
Vernosť z lásky je sama o sebe krásna, je to krásny pocit vedieť a dôverovať človeku, ktorého milujeme, že nás nikdy nezradí, že nebude patriť nikdy nikomu inému.
Vernosť je jednou zo základných podmienok toho, aby sa Láska mohla ďalej rozvíjať a rásť. A to je veľmi dôležité - starať sa o to, aby naša Láska rástla, nenechať ju len tak. To by bolo veľké plytanie nekonečného potenciálu lásky, o ktorý sa ochudobníme.
Vernosť predstavuje sexualitu ako niečo, čo patrí iba manželom, nikomu inému. Chránia si ju vzájomne pre seba. A v tom je krása.
Kresťanstvo nedovoľuje sex mimo manželstva, lebo keď sa zo sexu spraví iba obyčajná potreba, stratí svoju dôstojnosť a význam.
Keď sa láska stane priveľmi sexuálnou alebo telesnou, stráca svoju duchovnú podstatu, stráca teda svoje základy, a tak ako žiadna stavba bez základov neprežije, tak ani Láska bez duchovného základu, ktorá vlastne ani nie je Láskou, ale iba pudom.
Cirkev považuje sex v manželstve za obraz Boha darúvajúceho sa ľudstvu.
Láska je, tak ako i Boh, večná. Je rozhodnutím a činom milovať, spôsobovať dobro partnerovi.
Manželstvo je pečať večnosti.
Základom učenia Cirkvi o rozvode je to, že rozvod neexistuje, nie je možný. Manželia sú od svadby jedno. Večne spojení pečaťou večnosti. Čo môže byť krajšie ako byť s milovanou osobou večne jedno? Čo môže byť krajšie ako zdieľať svoju intimitu iba s jediným milovaným človekom? Preto je dôležitý výber životného partnera a ísť do manželstva iba s niekým, komu sa dá dôverovať.
Na tom, aby bolo manželstvo a Láska krásna, treba pracovať. Ale výsledok stojí za to. Za Lásku sa oplatí bojovať.
Čitateľu, prajem Ti, aby si objavil pravú Lásku. Skúmaj, hľadaj, nájdi si ju. Láska je tam, kde je Boh. On je darca Lásky a sám je Láskou. A to takou Láskou, ktorá nemá hraníc...
Boh s tebou...
